Boutique Hotel Hviezdoslav**** v Kežmarku
Prvý boutique hotel pod Vysokými Tatrami nájdete priamo v srdci historického Kežmarku s výhľadom na Belianske Tatry na križovatke 3 národných parkov TANAP, PIENAP a Slovenský raj. Hotel Hviezdoslav****, nachádzajúci sa v štyroch historických budovách zo 17. storočia,je zrekonštruovaný v historizujúcom štýle a nachádza sa uprostred vzácnych historických pamiatok ako Kežmarský hrad či gotická Bazilika minor, ktoré mu dodávajú čarovný kolorit. Každá z týchto štyroch budov má svoju zaujímavú históriu i pútavý príbeh a v hoteli sa veľmi citlivo snúbi história so súčasnosťou. Hotel nosí meno najväčšieho slovenského spisovateľa P. O. Hviezdoslava, ktorý počas štúdia na slávnom kežmarskom lýceu v jednom z domov žil a tvoril. Zariadený je v príjemných teplých farbách s láskou k histórii, literatúre a umeniu viažúcemu sa práve k starobylému mestu. Hotel je 10. členom Asociácie Historických Hotelov Slovenska a víťazom kategórie "Hostiteľ roka" v ankete Asociácie Historických hotelov Európy za rok 2016.
Hosťom ponúka rodinnú a srdečnú atmosféru, vysoký štandard ubytovania v elegantných a komfortných izbách. Hotel disponuje aj príjemným a štýlovým zázemím pre obchodné rokovania, školenia, semináre, konferencie či firemné podujatia, ale aj rodinné oslavy menšieho či väčšieho charakteru i na spoločenské akcie ako recepcie, kokteily či bankety. Hoteloví hostia majú k dispozícii obľúbené wellness centrum Harmónia so saunovým svetom a jacuzzi, masážami či relaxačnými zábalmi.
V letných mesiacoch je oázou oddychu hotelová terasa v átriu hotela, plná zelene, kvetín a byliniek s výhľadom na majestátnu baziliku a Belianske Tatry. Hostia si môžu vybrať, ak si chcú príjemne posedieť, Lobby bar Múza s pestrou ponukou kokteilov, domácich limonád, či ručne vyrábaných belgických praliniek, ale aj chutných kanapiek alebo Literárnu kaviareň s bohatou ponukou kvalitných vín, kávy, belgickej čokolády či domácich dezertov a múčnikov. Súčasťou hotela je reštaurácia Poézia, ktorá ponúka svoju pohostinnosť návštevníkom, ktorí hľadajú kvalitu kulinárského umenia , ale aj profesionálny servis a príjemnú atmosférui. Hotel disponuje aj uzavretým parkoviskom v átriu hotela pod kamerovým systémom a WiFi pripojením v celom hoteli.
Vitajte v Malom hoteli s veľkým srdcom!
História hotela
Kežmarok je starobylé, krásne a slávne mesto plné vzácnych historických pamiatok. V priebehu storočí sa mesto vyvíjalo a menilo, ale sláva, ktorú vytvárali osobnosti a dali tomuto mestu osobitú atmosféru a čaro, dýcha na návštevníkov na každom kroku aj dnes. V srdci mestskej pamiatkovej rezervácie Kežmarok sa nachádza aj 1. boutique hotel Hviezdoslav**** pod Vysokými Tatrami, ktorý pozostáva zo štyroch historických domov zo 17. storočia zapísaných v Ústrednom registri pamiatkovo chránených objektov SR.
Prvý z domov bol zrekonštruovaný v rokoch 2009-2011 a bol otvorený 6.4 2011. V tomto dome 49 žila od roku 1640 rodina kožušníka Gaspara Heckela, ktorý tu mal svoju dieľňu i byt. Dom bol renesančný, postavený na gotických základoch, podobne ako aj ďalšie z týchto 4 domov. Mesto má bohatú remeselnícku tradíciu a tento remeselník predal neskôr svoj dom rodine medovnikára Carla Haydeho, ktorý sa do Kežmarku prisťahoval zo susednej Levoče. Hayde neskôr odkúpil aj dom č. 45. V 19. storočí dom obývala rodina Márie Kupferschmidt a Ferdinanda von Cserépy, ktorý bol váženým mešťanostom mesta Kežmarok. V tomto čase býval v dome č. 49 na priváte aj mladý študent Pavol Országh Hviezdoslav, ktorý študoval na slávnom kežmarskom lýceu 4 roky. V roku 1911 dom odkúpil ďalší remeselník- gombikár Andreas Szkladányi, ktorý si tu otvoril obchod s galantérnym tovarom a dielňu na výrobu gombíkov. V tom čase bol dom prestavaný do klasicistického štýlu so zachovanými renesančnými detailmi. Táto rodina tu žila do roku 1970, potom sa v dome striedali obyvatelia, až v roku 2008 ho rodina Klempárová predala. Na jeseň v roku 2009 sa začala rozsiahla rekonštrukcia a dostavba hotela, ktorá bola ukončená v apríli 2011, kedy bola aj 1. časť slávnostne otvorená za účasti mnohých významných osobností z oblasti cestovného ruchu, hotelierstva, verejnej správy a médií. Hotel bol pomenovaný po najväčšom slovenskom spisovateľovi, ktorý v ňom skutočne aj žil a tvoril. V auguste 2013 sa začalo s rekonštrukciou ďalších 3 domov, ktorých rekonštrukcia bola ukončená 17.júla 2014. Tak vznikol krásny zrekonštruovaný komplex 4 historických budov, ktoré vytvorili elegantný, luxusný a komfortný boutique hotel Hviezdoslav v historizujúcom štýle, aký si mesto Kežmarok právom, zaslúži.
V dome č. 47 žil legendárny kežmarský richtár a diplomat Jakub Kray, ktorý neváhal pre svoje mesto, presvedčenie, pravdu a slobodu položiť svoj život, aby nakoniec pravda zvíťazila. V tomto dome žil so svojou krásnou manželkou Máriou, 3 synmi a dcérou. Tu sa narodil aj jeho vnuk, poľný maršal cisárskej armády Pavol Kray, ktorý bol pre monarchiu veľmi prospešný na poli vojenskom, čím preslávil aj svoje rodné mesto Kežmarok. Treťou osobnosťou z rodu Krayovcov je Pavol Kray ml., syn popraveného richtára a známy kartograf, ktorý vyhotovil najstaršiu mapu Spiša a okolia v originálnych slovensko- nemecko-maďarských názvoch.
Túto mapu prevzal Matej Bel do svojej známej knihy „Posol starého a nového Uhorska“. Neskôr sa v tomto dome často striedali obyvatelia. Jeho zvláštnosťou je, že má spoločný vchod s domom č. 45, je ta dvojdomom, ktorý je v Kežmarku jediný a zároveň je aj najstarším kežmarským domom.
V dome č. 45 žil od 18. storočia slávny medovnikár Carl Hayde, ktorý prišiel do Kežmarku z Levoče. Na prízemí domu mal výrobňu medovníkov a sviec z včelieho vosku i obchod. Táto rodina a celá jej generácia tu žila do roku 1945 a neustále zdokonaľovala svoje majstrovstvo pri výrobe medovníkov. Po roku 1945 sa odsťahovali do zahraničia. So svojimi výrobkami sa zúčastňovali mnohých výstav a získali viaceré ocenenia, čím opäť preslávili aj mesto Kežmarok. V súčasnosti si môžu návštevníci prezrieť formy na pečenie tejto rodiny v kežmarskom múzeu. Po roku 1945 dom patril mestu Kežmarok a bol viackrát z historického hľadiska necitlivo rekonštruovaný a preto bola rekonštrukcia do súčasnej podoby veľmi náročná. Dom č. 43 patril v 18. a 19. storočí streleckému spolku v Kežmarku, ktorý bol na Spiši jedným z najaktívnejších a najlepších. K domu patrila aj stará pekáreň.
Kežmarok hýri triádami historických hviezd, ktoré vedia žiariť počas stáročí, ale len vtedy, ak dokážeme poodhaliť mraky, ktorými sú zahalené a veríme, že aj nám sa podarilo vzdať hold niektorým z nich.
Príbeh hotela
Kežmarok bol v minulosti známym študentským mestečkom, vďaka známemu lýceu, na ktoré 11.09. 1865 prichádza do 4. ročníka študovať aj mladý Hviezdoslav. O tomto meste sa spievalo: “Maľoval ho maliar, to kežmarské mesto, veď je tam študentov na polgrajciar dvesto.“ Hviezdoslav sa prišiel sem zdokonaliť v nemeckom jazyku. V malebnom kežmarskom prostredí , v úzadí s majestatnými tatranskými končiarmi, jeho vnímavá duša vpíjala do seba krásu veršov maďarských básnikov Petôfiho, Aranya, Goetheho, Schillera, no najmä Shakespeara. Krása prírody, citlivé srdce básnika a dojmy z čítaných diel ho nútili, aby vyslovil, čo prežíval. A tak si zapisoval do hrubého zošita verše, ktoré dýchali úvahami o sebe, o vzťahu k svetu, k národu i nežným ľúbostným rozlúčením. Počas svojho 5 ročného štúdia v Kežmarku poberal viacero štipendií a dôvody na priznanie štipendia boli rovnaké: chudobný pôvod, vynikajúci prospech a veľké básnické nadanie. Počas štúdia býval Hviezdoslav na priváte v dome , v ktorom je dnes náš hotel. Štipendium mu však nestačilo na pokrytie nákladov na štúdium, stravu a ubytovanie a preto si musel privyrábať tým, že dával kondície slabším spolužiakom z bohatých kežmarských rodín. Tak sa dostal aj do rodiny obchodníka so železiarskym a kolárskym tovarom Júliusa Demiány. Tu videl prepych a dostatok všetkého a čoraz viac si uvedomoval svoju chudobu, čo ho veľmi ponižovalo. Ako študent 5. ročníka sa stal členom maďarského samovzdelávacieho krúžku a dokonca s počtom najviac ocenených prác sa stal jeho tajomníkom. V školskom roku 1866/67 sa však odrazu čosi v mladom Országhovi zlomilo. Čo sa presne stalo, to sa už nikdy nedozvieme. Snažil sa zblížiť s bohatými spolužiakmi, ale tí ho medzi seba neprijali. Zaľúbil sa do meštianskeho dievčaťa, sestry spolužiaka, ktorého doučoval v rodine Demiány a to mu dalo najavo, že jej nie je seberovný. Alebo na to prišiel sám? V Kežmarku sa s mladým študentom stala veľká premena lebo tu zistil, že okrem maďarských básnikov sú veľkí básnici aj v iných literatúrach , že aj slovenské diela skrývajú vzácne myšlienky a aj Slováci majú svoju minulosť a literatúru. A vtedy začal písať svoje prvé slovenské verše. Všetky ročníky zdolával Országh vynikajúco. Mal výborný vzťah nielen k humanitným, ale aj k exaktným vedám o čom svedčí aj fakt, že písomnú maturitnú skúšku z matematiky odovzdal o ¾ hodiny skôr ako ostatní študenti. Ústne maturitné skúšky pozostávali z 9 predmetov a ako jediný z 27 študentov dosiahol vo všetkých predmetoch jednotky. Nebol to však žiaden knihomoľ, rád si zašiel so spolužiakmi, aj napriek prísnemu školskému zákazu, na pivo do krčmy, za čo sa niekoľkokrát dostal aj do školského väzenia. Počas štúdia v Kežmarku vydáva ako 19 ročný študent svoju 1. básnickú zbierku pod názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského, ktorú venoval A. Sládkovičovi a prihlásil sa za jeho nasledovníka. Po maturite v roku 1870 odchádza Országh z Kežmarku do Prešova študovať právo.
