partneri
partneripartneri
default top

Best of Kežmarok

Best of Kežmarok

Mesto Kežmarok vzniklo v 13. storočí spojením troch osád – slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Mesto však bolo osídlené už v dobe kamennej. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251 v darovacej listine kráľa Bela IV. Súčasťou histórie mesta boli časté boje. V Kežmarku sa odohralo spolu 13 vojen. Dlhá  – 100 ročná – s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250 ročná, ktorú viedol Kežmarok s vlastným hradom. Do histórie sa významne zapísali aj protihabsburské povstania Juraja II. Rákociho a Imricha Thökölyho. Kežmarok zohrával zásadnú úlohu v objavovaní Vysokých Tatier. Prvý známy výlet podnikla kežmarská hradná pani Beata Laska v roku 1565.

V súčasnosti sa Kežmarok rozprestiera na 839,5 km2. Počet obyvateľov je približne 16 500. V Kežmarku sa nachádza množstvo kultúrnych pamiatok, medzi ktorými spomenieme napríklad:

  • Kežmarský hrad

Je to jediný úplne zachovaný hrad z 15. stor. na Spiši s krásnou gotickou kaplnkou a zaujímavým  hradným nádvorím. Sídli tu Múzeum mesta Kežmarok s mnohými expozíciami.

Expozície:

-          Archeologická  - v hlavnej budove čerpá z archeologických nálezov

-          Kežmarok - slobodné kráľovské mesto

-          Cechov a remesiel

-          Historických zbraní

-          Kežmarský strelecký spolok -  je unikátnou prezentáciou dejín spolku z rokov 1510 až 1945.

-          Spolok spišských lekárov a lekárnikov a Život a dielo MUDr. Vojtecha Alexandra.

-           "Rodina Thököly"

-          Dejiny Kežmarku v 19. a 20. storočí dokumentuje hlavne kultúrne, školské a literárne tradície.

-          Historické portréty - zo zbierok múzea čerpá z bohatého obrazového fondu múzea.

-          Prehliadka vyhliadkovej veže a hradnej kaplnky

 

  • Drevený artikulárny kostol

Je to skvost nášho mesta a od roku 2008 je zapísaný do kultúrneho dedičstva UNESCO. Na výstavbu tohto kostola prispeli aj švédsky a dánsky kráľ a poslali aj svojich námorníkov. Preto sú na kostole aj okrúhle okná pripomínajúce okná kajuty a strop má tvar obrátenej lode. Kostol je postavený z dreva bez jediného klinca. Vzácny  je oltár sv. Trojice, dielo majstra Lercha z Kežmarku  a orgán majstra Czajovského. Najstarším elementom v kostole je krstiteľnica, ktorá pochádza z roku 1687. Je tu neuveriteľná akustika a preto sa tu usporadúvajú koncerty.                       

Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si smeli stavať kostoly na základe 26. artikulu (článku) Šopronského snemu z roku 1681 mimo mestských hradieb na presne určenom mieste a výlučne na náklady cirkvi. Najlacnejším stavebným materiálom bolo drevo, a preto päť posledných originálnych kostolov, ktoré sa dodnes zachovali na území Slovenska, bolo postavených z dreva.Prvá stavba dreveného kostola stála už r. 1687. V r. 1717 bol kostol za neuveriteľné tri mesiace postavený do dnešnej podoby. Prototypom kostola sa stal zrubový kostol s pôdorysom rovnoramenného gréckeho kríža v Amsterdame na Noorder Kerku. Typ tohto kostola sa rozšíril do Nemecka a severských štátov a cez Sliezsko sa dostal do Uhorska.

 

  • Múzeum – Meštiansky bytový interiér

Expozícia Meštiansky bytový interiér na Spiši je umiestnená v meštianskom dome na Hlavnom námestí 55. Prezentuje sa v nej meštiansky bytový  interiér charakteristický pre spišský región v jeho rôznych vývojových formách.

 

  • Nový evanjelický kostol

Pochádza z 19. stor. a oproti projektu je tu 1 rozdiel, kostol má len 1 vežu, na druhú už neboli peniaze. Rovnaký kostol, ale s 2 vežami sa nachádza v 5. obvode vo Viedni.

V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentačnejšieho chrámu. Delegácia cirkvi navštívila r. 1870 hlavného krajinského architekta Teofila Hansena, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty, pôvodne určené pre Orient. Projekt zaujal svojou výnimočnosťou – nemal mať jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. Eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Vo všetkom vládla presná symetria.

Ku kostolu bolo r. 1909 pristavené mauzóleum Imricha Thökölyho (1657-1705), kežmarského rodáka a majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Iba vďaka počiatočným úspechom jeho povstania bol cisár Leopold nútený zvolať Šopronský snem a uzákoniť aspoň čiastočnú náboženskú slobodu. Povstanie šľachty bolo nakoniec porazené, Thököly sa uchýlil do Turecka, kde umrel. R. 1906 priviezli jeho pozostatky do Kežmarku.

 

  • Lýceum – Lýcealná knižnica

V Kežmarku pôsobili vyučujúci a študovali žiaci z celej strednej Európy – mnohí z nich sa stali významnými slovenskými, nemeckými, maďarskými a či srbskými umelcami, vedcami, politikmi. Medzi najznámejších patrili literáti: Jur Tesák Mošovský, František Kacinczy, Pavel Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Ján Generisch, Jovan Sterija – Popovič, Jonáš Záborský, Pavol Orságh Hviezdoslav, Ladislav Nádaši – Jégé, Martin Kukučín, Janko Jesenský, Martin Rázus, Ivan Stodola, maliari Peter Bohúň, Ladislav Medňanský, politici Imrich Thököly, Artúr Görgey, Matúš Dula, lekári Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský, Vojtech Alexander, geografi a historici Dávid Frölich, Juraj Bohuš, Juraj Buchholtz mladší, Kristián Genersich, bratia Pavol a Ján Hunfalvy, Tomáš Mauksch, Samuel Weber, filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwartner, prírodovedci, fyzici a matematici Fridrich Hažlinský, Aurel Stodola, Jur Hronec atď. V budove lýcea je umiestnená knižnica – najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe, ktorá začala vznikať súčasne so školou. Knižnica má 150 000 zväzkov všetkých možných odborov i svetových jazykov.

 

  • Radnica

Je ďalšou dominantou mesta, jej predchodkyňa pochádza z 15. stor. V strede námestia postavil v roku  1461 Juraj zo Spišskej Soboty novú gotickú radnicu. Po veľkom požiari bola radnica v r. 1541 – 1555 prestavaná majstrom Kuntzom z Kežmarku do renesančnej podoby. R. 1641 za richtára Žigmunda Moesa sa k radnici pristavila veža. Podľa dobového opisu Juraja Bohuša z r. 1720 „radnica je ukončená cimburím, na južnej strane je namaľovaný erb mesta a obraz spravodlivosti. Aj vežu zdobia mravoučné nápisy. Na veži sa počas trhov bije na olovené bubny a vyhráva tu aj mestský trubač...“
V r. 1779 radnica znova vyhorela a prestavala sa v klasicistickom slohu.

Dnešný výzor a nadstavbu druhého poschodia nadobudla po poslednom veľkom požiari r. 1922.

 

  • Paulínsky kostol

je zasvätený navštíveniu Panny Márie a pochádza zo 17. Stor. Chrám zachytáva vývoj jednej umeleckej epochy od ranného cez vrcholný barok až k rokokovému záveru. Kostol bol postavený v uličnej zástavbe na mieste troch meštianskych domov, ktoré darovalo r. 1650 protestantské mesto Kežmarok katolíckej cirkvi, aby si postavila malý kostolík, lebo kostol sv. Kríža bol v tom čase vlastníctvom protestantov. Mesto tak urobilo z vďačnosti, lebo prominenti rímsko – katolíckej cirkvi mu pomáhali v sporoch proti rodine Thököly. Prvá zmienka o kostole je z r. 1654. R. 1741 vyhorel a o 6 rokov sa začala jeho neskorobaroková prestavba v réžii paulínskeho rádu. Interiér kostola je taktiež barokový.

 

  • Areál rímsko-katolíckej baziliky sv. Kríža a Zvonica

je to impozantná gotická stavba z 15. stor. Hlavný oltár je pôvodne neskorogotický a pochádza z 15. stor. a ústredným motívom je Martýrium. Pri reštaurovaní oltára sa zistilo, že Marýrium patrí k najvýznamnejším dielam Majstra Pavla z Levoče. Martýrium získalo na medzinárodnej výstave gotiky v Paríži v roku 2010 zlatú medailu. V roku 1998 bol pápežom Jánom Pavlom II. kostolu udelený titul Bazilika minor.

Kostol sv. Kríža má svoje začiatky v slovanskej osade, o čom svedčí aj stáročia používaný názov Windischgrund /slovanské územie/. Najstaršie kamenné časti kostola sú z pol. 13. stor. Dnešná podoba stavby pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v r. 1444-1498. Prestavbe pomáhalo mesto i hradný pán Zápoľský – obaja „mecéni“ zvečnili svoje erby v malom vchode do kostola. O prestavbách hovorí aj trojaká klenba – sieťová, hviezdicová a krížová, ba i sanktárium, ktoré je vyššie položené ako loď.
Prevažne gotický je aj interiér kostola – bočné oltáre, krstiteľnica, stallum. Z r. 1518 pochádza renesančná lavica pod veľkým chórom, kde sedela mestská rada s richtárom.

V blízkosti kostola je renesančná zvonica z r. 1591, považovaná za najkrajšiu spišskú kampanilu. Zdobí ju cimburie s erbmi cisárskeho habsburského rodu, Uhorska a mesta Kežmarku. Najstarší zvon je datovaný rokom 1525 a pred postavením zvonice bol pravdepodobne vo veži kostola sv. Kríža.

Zvonica je spojená s budovou niekdajšej katolíckej ľudovej školy, ktorú navštevoval aj J. M. Petzval, vedec  svetového mena a vynálezca fotografického objektívu. Južne od zvonice stojí kamenná budova starej latinskej školy z roku 1536, ktorá je najstaršou školou v Kežmarku.

 

3D PREZENTÁCIA

Prehliadnite si z pohodlia domova Hotel Hviezdoslav a nazrite do historického luxusu, ktory je tu iba pre Vás. SPUSTIŤ PREZENTÁCIU STREET VIEW

AKCIE V HOTELI

Taliansko na tanieri

Spoznávali sme gastronomické poklady regiónov Talianska počas  Večera zážitkovej gastronómie, vína a hudby